O traume a jej integrácii
Možno sa vám prihodila jedna, prípadne viacero závažných udalostí, ktoré mali
negatívny dopad na kvalitu vášho života. Možno máte problém so spánkom alebo ste
tak unavení, že by ste chceli spať celý čas. Možno trpíte vtieravými myšlienkami alebo
obrazmi, nočnými morami, ktoré vám pripomínajú boľavú minulosť, prípadne časy
stresov, šoku a intenzívnej duševnej, či fyzickej bolesti. Vaše vzťahy a kariéra sú možno
v troskách. Vaša sebadôvera je otrasená. Samotný svet sa vám zdá potemneným,
smutnejším, beznádejnejším miestom.
Ak sa nám v živote stane niečo, čo je fyzicky alebo emocionálne bolestivé, máme dve
možnosti. Buď sa tomu postavíme a budeme čeliť všetkej tej bolesti, alebo nejakým
spôsobom začneme blokovať pozornosť venovanú tejto bolesti. Často toto
„rozhodnutie“ nerobíme vedome. V prvom prípade fakt, že sa rozhodneme udalosti čeliť
(vnímať ju a rozumieť jej – alebo sa o to aspoň snažiť) prináša postupne dokončenie a
udalosť sa stáva minulou. V druhom prípade však je prežívanie udalosti zablokované.
Človek potlačí nejakú časť udalosti, alebo celú udalosť, ktorá naďalej beží neukončená,
pretože v človeku naďalej žije zámer a presvedčenie nevedome formulované počas
bolestivého zážitku (spolu s potlačením udalosti totiž spravidla človek formuluje napr.
hlboké presvedčenie a zámer už nikdy podobnú bolesť a situáciu nezažiť). Takéto
traumatické udalosti môžu mať trvalé negatívne následky v živote človeka.
Toto nevedomé zablokovanie je sebazáchraný mechanizmus. „Funguje“ do určitej
miery, ale môže zapríčiňovať to, že naša pozornosť a vedomie zostávajú čoraz viac
fixované v minulých bolestivých udalostiach. Život ich je plný a nevyhýbajú sa nikomu.
To má otupujúci následok na našu schopnosť vnímať, múdro a vedome sa rozhodovať v
súčasnom okamihu a užívať si svoj súčasný život, vzťahy a prostredie. Nepreskúmané
a nevyriešené minulé udalosti viažu čoraz viac našej energie a zámerov, ktoré by sme
inak mohli venovať prítomným vzťahom, životným okolnostiam a rozhodnutiam.
Traumatic Incident Reduction ponúka v prvom rade bezpečné miesto a prostredie a
taktiež možnosť úplne preskúmať všetko, čo bolo potlačené.
Minulá udalosť stráca svoju schopnosť nás zraňovať v bode, v ktorom sme sa jej čelom
postavili a skrz naskrz ju prehliadli. V tomto procese sa uvoľňuje odpor, bolestivé
emócie a negatívne myšlienkové vzorce obsiahnuté v minulej traumatickej udalosti. V
momente, keď bola udalosť dokonale preskúmaná a opakovane prezretá cítime, že
pozornosť, ktorá bola na ňu fixovaná sa uvoľnila a často prichádza cenný vhľad alebo
uvedemenie. To nazývame koncový bod – end point.
Vďaka tomu, že TIR umožňuje kompletné preskúmanie a človek počas neho čelí
bolestivej udalosti v bezpečnom prostredí a sprevádzaný kompetentným
facilitátorom, sa udalosť integruje, prestáva obsahovať bolestivý náboj a človek
sa od tejto bolesti oslobodzuje.
negatívny dopad na kvalitu vášho života. Možno máte problém so spánkom alebo ste
tak unavení, že by ste chceli spať celý čas. Možno trpíte vtieravými myšlienkami alebo
obrazmi, nočnými morami, ktoré vám pripomínajú boľavú minulosť, prípadne časy
stresov, šoku a intenzívnej duševnej, či fyzickej bolesti. Vaše vzťahy a kariéra sú možno
v troskách. Vaša sebadôvera je otrasená. Samotný svet sa vám zdá potemneným,
smutnejším, beznádejnejším miestom.
Ak sa nám v živote stane niečo, čo je fyzicky alebo emocionálne bolestivé, máme dve
možnosti. Buď sa tomu postavíme a budeme čeliť všetkej tej bolesti, alebo nejakým
spôsobom začneme blokovať pozornosť venovanú tejto bolesti. Často toto
„rozhodnutie“ nerobíme vedome. V prvom prípade fakt, že sa rozhodneme udalosti čeliť
(vnímať ju a rozumieť jej – alebo sa o to aspoň snažiť) prináša postupne dokončenie a
udalosť sa stáva minulou. V druhom prípade však je prežívanie udalosti zablokované.
Človek potlačí nejakú časť udalosti, alebo celú udalosť, ktorá naďalej beží neukončená,
pretože v človeku naďalej žije zámer a presvedčenie nevedome formulované počas
bolestivého zážitku (spolu s potlačením udalosti totiž spravidla človek formuluje napr.
hlboké presvedčenie a zámer už nikdy podobnú bolesť a situáciu nezažiť). Takéto
traumatické udalosti môžu mať trvalé negatívne následky v živote človeka.
Toto nevedomé zablokovanie je sebazáchraný mechanizmus. „Funguje“ do určitej
miery, ale môže zapríčiňovať to, že naša pozornosť a vedomie zostávajú čoraz viac
fixované v minulých bolestivých udalostiach. Život ich je plný a nevyhýbajú sa nikomu.
To má otupujúci následok na našu schopnosť vnímať, múdro a vedome sa rozhodovať v
súčasnom okamihu a užívať si svoj súčasný život, vzťahy a prostredie. Nepreskúmané
a nevyriešené minulé udalosti viažu čoraz viac našej energie a zámerov, ktoré by sme
inak mohli venovať prítomným vzťahom, životným okolnostiam a rozhodnutiam.
Traumatic Incident Reduction ponúka v prvom rade bezpečné miesto a prostredie a
taktiež možnosť úplne preskúmať všetko, čo bolo potlačené.
Minulá udalosť stráca svoju schopnosť nás zraňovať v bode, v ktorom sme sa jej čelom
postavili a skrz naskrz ju prehliadli. V tomto procese sa uvoľňuje odpor, bolestivé
emócie a negatívne myšlienkové vzorce obsiahnuté v minulej traumatickej udalosti. V
momente, keď bola udalosť dokonale preskúmaná a opakovane prezretá cítime, že
pozornosť, ktorá bola na ňu fixovaná sa uvoľnila a často prichádza cenný vhľad alebo
uvedemenie. To nazývame koncový bod – end point.
Vďaka tomu, že TIR umožňuje kompletné preskúmanie a človek počas neho čelí
bolestivej udalosti v bezpečnom prostredí a sprevádzaný kompetentným
facilitátorom, sa udalosť integruje, prestáva obsahovať bolestivý náboj a človek
sa od tejto bolesti oslobodzuje.
TIR má korene v psychoanalytickej teórii. Protokol je vysoko fokusovaný, direktívny,
kontrolovaný, no zároveň je podávaný v kontexte na klienta orientovaného, absolútne
ne-interpretatívneho, rešpektujúceho a nesúdiaceho prístupu.
Napriek tomu, že je TIR známejší ako extrémne efektívny a rýchly nástroj na
spracovanie následkov traumatických udalostí, vrátane post-traumatickej stresovej
poruchy (PTSD), je rovnako preukázateľne účinný pri úľave od širokého spektra
nežiadúcich strachov, obmedzujúcich presvedčení, smútku zo straty a úmrtia vrátane
maladaptívneho smútenia, depresií, úzkostí a ostatných príznakov PTSD.
pracujeme1/index?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR3Ib0EGWZR3ngmpTTJa7JPzZh
ne8LZCjl4u5r6bUtFBgHpJhJSKm55nKNM_aem_xVgKXTDBpN-NSz91N12p4w